.png)
Plánujete stavať? Aby rodinný dom získal po 1. 1. 2021 stavebné povolenie, musí mať podľa platnej legislatívy takmer nulovú potrebu energie a byť zaradený do energetickej triedy A0. Čo to vlastne znamená a ako možno tieto podmienky splniť?
Na prevádzku budov sa v Európe spotrebuje asi 40 % všetkej vyrobenej energie. V rodinných domoch pritom pripadá až 70 % na vykurovanie, 20 % na prípravu teplej vody a asi 10 % sa minie na osvetlenie a fungovanie spotrebičov. Je tu teda veľ ký priestor na šetrenie energiou, respektíve na to, aby sme pri jej výrobe neroztáčali špirálu klimatických zmien. Na to nás motivuje aj legislatíva, ktorá upravuje pravidlá pri výstavbe rodinných domov a postupne sa sprísňuje – tak, aby sa stavali domy, na ktorých prevádzku stačí menej energie, a zároveň aby sa v nich viac využívali obnoviteľné zdroje. O čo presne ide?
Aké sú nové požiadavky?
Legislatívne požiadavky na novostavby sa vo vopred stanovených termínoch postupne sprísňujú. Posledná zmena nás čaká 1. 1. 2021 – od tohto termínu budú platiť najprísnejšie limity, takže všetky novostavby budú musieť splniť podmienky na zaradenie do kategórie domov s takmer nulovou potrebou energie a do energetickej triedy A0. Ide pritom o hodnotenie z dvoch hľadísk.
Prvé z nich je posúdenie podľa potreby tepla na vykurovanie, teda podľa normy o tepelnej ochrane budov (STN 73 0540-2:2012). Tá určuje napríklad aj povinné hodnoty súčiniteľov prechodu tepla U pre jednotlivé obvodové konštrukcie (alebo inak povedané ich izolačnú schopnosť). Najdôležitejším hodnotiacim kritériom je tu potreba tepla, resp. energie na vykurovanie. Podľa nej sa domy označujú ako nízkoenergetický, ultranízkoenergetický alebo dom s takmer nulovou potrebou energie. Kým do konca roka 2020 museli všetky nové rodinné domy splniť požiadavky na kategóriu ultranízkoenergetický s potrebou energie na vykurovanie max. 40,7 kWh/m² a rok, po 1. 1. 2021 budú musieť všetky novostavby rodinných domov dosiahnuť kategóriu takmer nulovej potreby energie, v ktorej na vykurovanie stačí menej než 20,4 kWh/m² a rok.
Druhé hľadisko je energetické a hodnotí sa v rámci energetickej certifikácie. Pri tej sa budova zaradí do energetickej triedy (v zmysle zákona o energetickej hospodárnosti budov 555/2005 Z. Z.). Najdôležitejším kritériom je pritom tzv. globálny ukazovateľ primárnej energie, ktorý zohľadňuje nielen množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, ale aj jej zdroj, teda ekologickosť či obnoviteľnosť tejto energie. Od 1. 1. 2021 musia byť novopostavené rodinné domy zaradené do energetickej triedy A0 s potrebou primárnej energie do 54 kWh/m² a rok, doteraz to bola trieda A1 s potrebou primárnej energie max. 108 kWh/m² a rok.
V oboch prípadoch teda ide o polovičné hodnoty potrebnej energie, respektíve dvojnásobne prísnejšie limity. A ako sa k domu podľa nových legislatívnych požiadaviek dopracovať? Ako vyplýva z dvoch hľadísk hodnotenia, je na to potrebná kombinácia vhodných parametrov jednak samotnej stavby, jednak jej technického vybavenia.
Nižšia potreba energie na vykurovanie
Ako bolo spomenuté, pri navrhovaní domov je záväzná norma, ktorá určuje povinné hodnoty súčiniteľov prechodu tepla pre jednotlivé konštrukcie a tiež maximálnu potrebu tepla na vykurovanie, teda energetickú hospodárnosť. Požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti obvodových stien či strechy sa pritom od nového roka nemenia, takže nebudú potrebné ani hrubšie múry, ani väčšia hrúbka tepelnej izolácie. Ako sa teda dosiahne požadovaná nižšia potreba energie na vykurovanie? Keďže v podstate ide o rozdiel tepelných strát a tepelných ziskov, táto hodnota sa dá ovplyvniť nielen tepelnoizolačnými parametrami obvodových konštrukcií, elimináciou tepelných mostov a tvarom domu, čím sa znížia tepelné straty, ale aj veľ kosťou a orientáciou zasklených plôch, čím sa dajú zvýšiť solárne zisky. Zasklenými plochami sa však môže teplo získavať aj strácať, preto je pri nich dôležitá veľ kosť, orientácia a dva parametre – jednak súčiniteľ prechodu tepla U, ktorý charakterizuje tepelnoizolačnú schopnosť, jednak tzv. solárny faktor g, ktorý udáva množstvo energie zo slnečného žiarenia prenikajúce do interiéru. Vhodne orientovaná veľ ká zasklená plocha s vyššou hodnotou g znamená vyššie tepelné zisky a tým aj nižšiu potrebu energie na vykurovanie v zime, v lete však môže byť príčinou nepríjemného prehrievania interiéru, je teda dôležité pamätať aj na jej tienenie.
